Pohyb a zdravie psov

Ahojte a vitajte na mojich webových stránkach RED ANT a podcastoch PETSKY. Tu sa nachádzajú dôležité informácie o domácich miláčikoch, ale nie len o nich. Rozprávame a zdieľame rady o psoch a mačkách najmä preto, aby sme sa vyhli problémom pri ich chove a výchove.

Ja som Maroš Štúrik a dnešná téma je „Pohyb a zdravie psov“. Budeme hovoriť o poruchách pohybového ústrojenstva, o preležaninách a odtlakoch štvornohých priateľov človeka a aj o prevencii a ako sa dá predchádzať týmto problémom.

Na rozhovor sme si vybrali MVDr. Daniela Cilíka z veterinárnej ordinácie v Rimavskej Sobote, odborníka na pohybové ústrojenstvo zvierat.

Marián Štúrik – moderátor
Odpovedá: MVDr. Daniel Cilík – veterinárny lekár

Ďakujem a aj ja vítam všetkých poslucháčov podcastu PETSKY a čitateľov webu Redantstyle.com

Táto otázka nie je vôbec jednoduchá. Napriek tomu by som chcel poznamenať, že predchádzať sa dá každému ochoreniu. S istou výnimkou degeneračných porúch, ktoré majú genetický pôvod. Ale aj v prípade genetického ochorenia, prevencia vždy zmierňuje priebeh takéhoto ochorenia. Rovnako je dôležité, keď už ochorenie prepukne, aby zviera netrpelo a mohlo čo najlepšie hodnotne jestvovať po zbytok života.

Je to bežná prax každého lekára. Každý jeden sme iní, a predsa veľmi podobní. Orgány v tele máme rovnaké. Srdce, pľúca, mozog, končatiny, kosti. Platí to tak pre nás ľudí, ako aj pre zvieratá.

Vonkajšie vplyvy. Je to najmä ich životospráva. Pohyb, strava, teplota prostredia v ktorom zviera žije, ale tiež stres a celková harmónia domácnosti zvieraťa. Stresované zvieratá žijú vždy kratšie.

Je to napríklad Cervikálna spondylomyelopatia – Wobbler syndróm - Toto neurologické ochorenie, je súhrnom viacerých symptómov. Vyskytuje sa hlavne u veľkých plemien psov. V dôsledku vrodených, alebo degeneratívnych zmien dochádza k stláčaniu miechy v oblasti krčnej chrbtice, toto sa následne prejavuje potácavou, neistou chôdzou. Klinické príznaky sú neistá chôdza, bolestivosť krku, vyhryzovanie paciek, strata svalstva na hrudníkových končatinách, problémy so vstávaním, paralýza.

Príčiny tohto ochorenia bývajú vždy multifaktoriálne. Buď môže ísť o vrodené abnormality v anatómii stavcov, ktoré spôsobujú ich nestabilitu. To následne vedie k zhrubnutiu a zmnoženiu väzov a kĺbových membrán. Tie vedú k stláčaniu miechy. Ďalšia z možných príčin sú postupné degeneratívne zmeny chrbtice. Predpokladá sa, že aj nadmerný príjem vápnika a bielkovín v potrave môže napomáhať vzniku ochorenia. Rovnako príčinou môže byť studené prostredie kde zviera leží. Ak pes spáva na studenej zemi alebo tenkej podložke, je vysoko pravdepodobné, že k takémuto ochoreniu skôr či neskôr dôjde. Týmto syndrómom trpia prevažne veľké a tiež stredne veľké plemená psov.

Cauda Equina je to ochorenie podobné Wobbler syndrómu, čo sa týka patogenézy. Postihuje lumbo-sakrálnu oblasť chrbtice. Týmto postihnutím trpia rovnako prevažne veľké plemená psov ako Dogy všetky druhy, Nemecký ovčiak, Bernský salašníky pes, Dalmatín, Doberman, Labrador, Retríver ale aj Rotvajler, ale sú to tiež prakticky všetky veľké molosoidné plemená ako Mastifi a Mastiny .

Samozrejme je ich mnoho, no za všetky uvediem aspoň pár príkladov. Napríklad Syndróm Cauda equina je lokalizovaný v zadnej časti chrbtice. Tu už neprebieha kanálom miecha, ale iba korene nervov, ktoré sa odborne volajú cauda equina. Syndróm CE vzniká následkom pomalého zužovania chrbticového kanálu, kde dochádza ku kompresii, deštrukcii alebo posunu týchto nervových vlákien. Príčiny môžu byť rôzne: degenerácia medzistavcovej platničky, nestabilita stavcov, zhutnenie väziva medzi stavcami. Tento syndróm je rovnako bežný u veľkých plemien, často postihnuté plemená sú Nemecký ovčiak, Rotweiler a Boxer. Pričom príznaky sú veľmi podobné. Prejavuje sa krívaním, úbytkom svalovej hmoty, ale tiež ochrnutím chvosta. Ale tiež Hansen typ I a II – ide o pomalší, chronický priebeh ochorenia. Klinické príznaky závisia od stupňa utlačenia miechy a lokalizácie poškodenej platničky. Pri postihnutí krčnej chrbtice sú psi extrémne bolestiví, nehýbu krkom, krk je často stuhnutý a agresívne reagujú aj pri miernej manipulácii. Dôsledkom útlaku dýchacích dráh môže dôjsť až ku smrti. Najčastejšie býva platnička vyskočená v oblasti konca hrudnej a začiatku bedrovej chrbtice. Príznaky môžu byť od miernych (nekľud, nespavosť), až po najvážnejšie – krívanie, neschopnosť postaviť sa, ale aj úplná paralýza bez citlivosti panvových končatín. Pri paralýze je veľmi dôležité odstrániť útlak miechy v časovom horizonte tzv. „golden hours“ (8 – 12 hodín od postihnutia), aby pes neostal natrvalo postihnutý.

Zväčša sa jedná o Dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu - ochorenie, s ktorým sa stretávame v praxi pomerne často, postihuje opäť prevažne väčšie plemená psov. Podľa môjho odborného názoru, chirurgický zásah nie je účinný. A nakoľko je tomu tak, chirurgická intervencia nie je vhodná, preto ochorenie postupuje a psíkovi sa stav zhoršuje. Následkom dysplázie je časom artróza, psík odmieta pohyb, ťažko vstáva, trpí bolesťou. Často je celoživotne odkázaný na medikamentóznu liečbu, ktorá kontroluje zápal a bolesť kĺbov a lieky, ktoré kĺb vyživujú. Medikamentózna liečba rieši len symptómy a spomaľuje proces degenerácie kĺbu, bohužiaľ nikdy nevedie k vyliečeniu. Netreba zabúdať ani na negatívne vedľajšie vplyvy podávaných liekov na celý organizmus.

V rizikovej skupine sa určite nachádzajú aj oni, ale ako som už uviedol nemusí to byť pravidlom, že každé väčšie plemeno psa bude časom trpieť niektorou z uvedených chorôb. Zvlášť ak sa o psíkov dobre staráte. Veľmi podstatná je práve prevencia. Tá je základ každej budúcej choroby človeka aj zvieraťa.

Ja sa vo svojej odbornej praxi veľmi často stretávam s Otlakmi a preležaninami.
Celý náš dnešný rozhovor sa vedie v duchu základnej pohybovej činnosti všetkých psov a tou je ležanie. V tomto prípade to súvisí žiaľ najmä so psami a opäť s tými väčšími až obrími plemenami - napr. Bernardín, Novofunlanďák, Nemecká doga či Brazílska fila.

Otlaky - mozole / tylomy sú kožné útvary, vznikajúce hyperkeratinizáciou a zväčšením kože. Dochádza k tomu na miestach, ktoré sú vystavené veľkému tlaku v dôsledku hmotnosti psa. Na týchto miestach zvieraťa nie je vytvorené takmer žiadne podkožie a tesne pod kožou sú kostné výčnelky. Typické oblasti pre otlaky sú lakte, päty, oblasť kolien a často aj oblasť hrudnej kosti. Pre vznik mozoľov je nevyhnutné ležanie na tvrdom povrchu a tým spôsobené dlhodobé mechanické podráždenie kože. Otlaky samotné nepredstavujú problém zdravotný, ale skôr estetický. Ak sa však k otlaku pridá zápal, otlak môže praskať, vytekať z neho hnis, krv a to už je záležitosť, ktorú musíme riešiť my veterinári. Predchádzať otlakom môžeme tým, že zaistíme psovi mäkké lôžko a nenecháme ho ležať na tvrdých a studených povrchoch, ako sú betón, kameň a pod. Psi sú ako ľudia. Tiež nie vždy príjmu všetko a majú svoje fanty. Preto je dôležité, aby nová posteľ pre psíka bola pohodlná a príjemná. Ďalej môžeme postihnuté miesta zmäkčovať olejom, občas kúpať, aby nedochádzalo k infekcii a hlavne pravidelne kontrolovať, aby sme prípadné nežiaduce zmeny zachytili hneď v úvode a mohli ich riešiť.
Druhý stav - preležanina / dekubitus je proti otlaku oveľa závažnejší. Vzniká na rovnakom princípe a aj rovnakých miestach, ale tu dochádza k výraznému narušeniu krvného zásobenia. V tomto prípade tkanivo odumiera a vzniká nekróza. Najprv vyzerá preležanina ako suchý, "príškvar". Podkožie sa však následne rýchlo infikuje a po odlúpnutiu suchej časti zostáva viditeľný dekubitálny vred, akási "diera" do psa. Vredy sa zle hoja, pretože je tu narušená cirkulácia krvi. Ak vred dosiahne väčšieho rozsahu, hrozí až sepsa v dôsledku rozšírenia infekcie do tela. Liečba vredov je opäť založená na mäkkom lôžku, častým otáčaním pacienta a aplikácii buď lokálnych, alebo celkových antibiotík. Sú aj prípady, kedy je potrebné stav riešiť chirurgicky, avšak hojenie tu nebýva jednoduché. Preto je určite lepšie sa snažiť preležaninám skôr predísť, než ich po ich vzniku zložito a dlhodobo liečiť.

Určite to veľmi pomôže. Vaše pelechy poznám a sú naozaj kvalitné. Proti odtlakom a preležaninám sú nevyhnuté a pri postihnutým dyspláziou to zlepší kvalitu života za pomoci ďalšej liečby ako je napríklad fyzioterapia. Našim cieľom pri starostlivosti o pacientov je v prvom rade obmedziť bolestivosť ochorenia, udržať resp. navrátiť fyziologický rozsah pohybu a udržať, prípadne zlepšiť, osvalenie. Ortopedické matrace, podušky a pelechy, vnímam predovšetkým ako prevenciu, ale tiež liečbu, ktorá môže nesmierne pomôcť pri prinavrátení sa zvieraťa do bežného cyklu života.
K tejto téme je však potrebné spomenúť, že na trhu sa nachádza obrovské množstvo matracov a podušiek, ktoré sú deklarované ako ortopedické, avšak v skutočnosti tieto vlastnosti nemajú.

Nie som zástancom teórie, že čo je drahé je aj zdravé. Musím však podotknúť, že kvalitný ortopedický matrac má podobné vlastnosti ako ortopedický matrac pre človeka. Mal by byť preto anatomicky modelovateľný na tvar kostry zvieraťa. Tento jav vie dosiahnuť najlepšie matrac z pamäťovej – lenivej peny. Takzvaná MEMORY FOAM. Viem, že tento materiál pokiaľ je naozaj kvalitný má svoju cenu. Veď bol pôvodne vyrobený a používaný v NASA projektoch.

To čo som už uviedol v tomto článku. Prevencia, starostlivosť a príjemné harmonické zaobchádzanie so zvieraťom je najviac.

Dodržiavajte tieto zásady:
• Kvalitná vyvážená strava
• Kvalitné ležovisko pre zviera
• Krátkosrsté plemená nevystavujte veľmi nízkym vonkajším teplotám
• Veľké plemená nevystavujete ležaniu na holej zemi aj keby si to žiadali
• Dostatok pohybu, v závislosti od temperamentu a záujmu zvieraťa

Vy nás chcete pripraviť o prácu! :)